Zmyslom života je zažívať radosť a dobre sa cítiť. Pod tiahou každodenných prác, bežných rituálov, možno aj strachov, obáv  a stresu akoby sme na to zabúdali. Možno si povieš: "Katarína, tebe sa to ľahko povie, keď ty nemusíš riešiť...": a tam si povedz to svoje...

Nemysli si, som človek z mäsa a kostí ako Ty, tiež mávam údolíčka.

Vonkajší svet nám ponúka mnoho rôznych návodov, osobnostných kurzov a my si myslíme, že nám viac pomôžu s niečim, s čím si my samé nevieme rady. Aj ja som prihlásená v rôznych on-line kurzoch na zmenu života, pretože som mala domnienku, že práve taký kurz, všetko vyrieši. Mala som svoje aha, za čo som vďačná, avšak vždy mi tam ničo chýbalo, niečo, čo je takpovediac zakorenené v každom z nás. Sme tvorovia a našim existečným základom je tvoriť a byť vďaka tomu šťastní.

a to tú,

Dôkazom je môj šťastný a spokojný život ešte pred nimi. Ešte pred tými osobnostnými kurzami.

Pre predstavu ti  v skratke opíšem môj príbeh. Keď som si kládla otázky plné bolesti a strachu: "Prečo sa to deje mne? Čím som si to záslúžila,že...? Prečo ma nemá rád... ? 

Narodila som sa začiatkom roka 1970 v Košiciach, veterinárnej doktorke, ekonomickému inžinierovi, ku o 5 rokov  staršiemu  bratovi. U nás a v mojom okolí sa hovrilo maďarsky.  Keď som mala 6 rokov, presťahovali sme sa do Trnavy. Kde som zažila, že nerozumiem čo ostaní hovoria.  S mojim blokom NEROZUMIEM tomu, nechápem to, som potom žila bezmála 45 rokov. 

Bola som dvakrát rozvedená a opustil ma tretí partner - otec našej dcéry, keď mala 3 roky. Zrútil sa mi svet. Nevedela som, čo sa to deje. Moja snaha mať šťastnú, peknú rodinu skončil fiaskom.
Bola som rozvedená - rozídená s tromi chlapmi, s dvomi deťmi a každým od iného... To je značka, s ktorou sa ťažko ide vpred vo svete posudzovania a odsudzovania z povrchu.  Nikdy som nešla do vzťahov s tým, že sa budem rozchádzať. Aj tak mi to stále nefungovalo. Stále to bolo inak, ako som si to predstavovala. Toto sa nedialo len s mojimi partnermi, ono to vyvieralo už z mojej základnej rodiny. Pre mojich vysokoškolsky vzdelaných rodičov a tak isto brata s doktorským titulom som ako "obyčajná krajčírka" nemala pevnú pôdu pod nohami. Spadala som do kategórie "Nemáš chlopa, nemáš pravdy",  "Nemáš školy, čo mi tu ty budeš hovoriť..." až po "Keby si zdochla, nič by sa nestalo"! 

Som živá, veselá, komunikatívna, vysoko praktická a mám aj... ako by som to povedala... ten dar, o ktorom sa hovorí aj to, že je "prekliatie"... Viem človeku, ktorý mi "lamentuje" nad svojim životom povedať priamo do očí, čo môže urobiť preto, aby to zmenil k lepšiemu.

Pre mňa je to jasne praktická cesta von z toho, čo sa mu nepáči, čo zažíva možno aj opakovane a pre neho je to akoby som mu "zabila muchu na čele lopatou".

Ja som sa z mojich "srágor" a životných údolí dostala von tvorivou metódou. Nenáhodnou náhodou som uvidela na internete krásny košík a okamžite som sa zamilovala. Prihlásila som sa na kurz a uplietla som si aj ja svoj prvý košík z pedigu. Keď som ho pridala na internet, začali ma oslovovať ženy, ktorým sa môj košík páčil a chceli sa to tiež naučiť. A tak to začalo. Ako samoživiteľka s dvomi detmi som úplne zabudla na to, že nemám partnera, že nemám milujúcu rodinu, že pre rodičov som "nikto". Začala som žiť šťastne a spokojne s tým všetkým, čo som práve mala.

Venovala som sa deťom a prvýkrát naozaj sebe. Dcéra bola v škôlke a syn na strednej škole. Dennodenné povinnosti v práci, v domácnosti som obohatila každý piatok o saunu, bazén a masáž. V rámci dcérinej angličtiny som chodila na angličtinu aj ja a večery som trávila pletením košíkov a bez zapnutej televízie,

ano... Každý deň som plietla a vypletala som sa zo svojich smútkov a starostí. Zabúdala som na to, čo sa mi nepáčilo a robila som to, čo som si ani neviem ako zamilovala. Pohrúženie sa, ponorenie do tvorivej energie, do špirály a točenia prútov dookola a hore, mi dvíhalo vibrácie a vytváralo radosť na duši. Tá sa samozrejme začala prejavovať na vonok. Rozžiarila sa mi tvár, opeknela som. Ľudia začali vravieť: "Veľmi dobre vyzeráš, ty máš nového chlapa...? " a pritom paradoxne, ako už vieš opak bol pravdou. Bez chlapa som bola pekná, cítila som radosť, šťastie, stretávala som sa s ľuďmi, s ktorými som sa dobre cítila a oni sa dobre cítili so mnou. 

Zistila som, že som pookriala, že ma začali vyhľadávať ženy, ktoré chceli tiež zažiť kúsok tohto šťastia a radosti zo života. Rozvíjala som sa. Začala som sa vzdelávať aj o fungovaní života a vzťahov na výcviku Rodinných konštelácií. Dokázala som skĺbiť pletenie došíkov a život do ART terapie, vďaka čomu sa "potichúčky" zmenil život k lepšiemu veľkému množstvu žien v mojich košikárskych kurzoch. Vypli hlavu, rozbehli ruky a cítia radosť. Pardón, naďalej cítia viacnásobnú radosť.  Na začiatku som netušila, že košikárčenie je tá prastará, tvorivo - meditačno uzdravujúca technika čo poznáme na celej planéte už tisíce rokov. 

Od roku 2007, kedy sa to všetko spustilo a začalo, prešlo veľa času. Vďaka tomu, čo som vtedy brala za niečo hrozné sa mi zmenil život k výbornému. Som tretíkrát vydatá, môj manžel ma podporuje v tom, čo robím a bez neho by som to možno už dávno vzdala. "Milujem, čo robím a robím to, čo milujem."
Od mojich začiatkov s pedigom,som si prešla trhmi a stovkami kurzov. Vzdelávaním žien offline, alebo online. Mojimi kurzami prešlo tisíce žien a dokonca aj niekoľko mužov.  Sú tak povediac z okolitého sveta.
Mám spokojné žiačky nielen zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Nemecka, Írska, Chorvatska a iných krajín a národností  ale aj z USA. Za ten čas ja sama som uplietla tisíce košíkov.
Moje krédo sa naplnilo a stále krok za krokom napĺňa: 

"Učím tvorivé ženy na celom svete pliesť košíky z pedigu v pohodlí ich domova."

Dobre viem, nie je to len o pletení košíkov. Je to o pocite, kedy patríš do rovnako naladenej komunity. Keď máš niekoho, kto vie, ako sa cítiš, keď tvoríš niečo, čo je krásne, užitkové, je to vhodné, ako darček, ktorý bude vždy originálny a nezvyčajný. Je to o viacnásobnej radosti ktorú pocíťuje každá z nás pri tvorení, čím si vlastne sama užíva svoju ART terapiu.